Bapašaba

Jaroslav Bednárik

Netopier

Muž v dlhom

čiernom plášti

páli všetky listy,

ktoré mu za celý život

napadali do záhrady.

Bezmocný

ako v strachu netopier.

Nevraví, nepíše.

Nieto pier.

V piatok

"Aké nádherné sú tieto verše!"

zvolal som pri obhliadke

tvojho tela.

Má to hlavu i pätu.

A obkročný rým.

A pointu,

čo je v strede.

Obyčajné veci

Ak zavriem dvere,

budem vyvretý.

Ak sa neudržím,

spadnem.

Ak nezasvietim,

bude tma.

Ak ťa milujem,

tak sa neuvidím.

Ak sa nevidím,

tak ťa milujem.

Chýbaš mi

Chýbaš mi

Ako listu vietor

Ako vzduchu vôňa

Ako vetru listy

Ako vôni vzduch

Kôre strom

Spánku sen

Ako jasu svetlo

Stromu kôra

Sen spánku

Ako svetlo jasu

Dlane

Spoj si dlane,

akoby si išla chytať vodu,

láska moja.

A teraz

sa pozri na ne.

Ruka podopierajúca ruku.

Takí sme odlišní

ako tie čiary,

čo nadväzujú,

aj keď končia.

A iba tušeným

prekračujú prázdno medzi nimi.

Ale my dvaja

teraz už naisto vieme,

že iba ich vzájomné priblíženie

umožní smädnému,

napiť sa poriadne a zhlboka.

A nielen sŕkať

z jednej dlane.

Milosť

Ospalý jarný vietor

spieva po okraj do okna,

ktoré sa naplňuje Tebou,

keď odchádzaš do slnka

po jarnom milovaní.

Svet sa postavil a vzrušene čaká,

čo sa bude diať.

Zaslúžil by si...!

Dnes ale nebudem jeho kat.

Cintorín na Soblahovskej

Na cintorínoch je vždy máj.

Zamyslene sa prechádza pomedzi rozkvitnutým

betónom

a spieva si pekné ťahavé pesničky.

Keď je unavený,

tak si sadne na nachýlenú lavičku

a smutne sa usmieva,

čo je pochopiteľné.

Činorodý druhý január

Druhý január

potratil

Minulý rok

aby

mohol

prísť ten Druhý

Ten

ktorý sa doteraz

iba pozeral

zrazu sa musí činiť

aby nestratil povraz

či niť

Výhybkár

V domčeku pri trati

vyzerá tok času.

Kedy prehodiť

a vykoľajiť

rýchlik smrti

a pod kolesami tichej noci

nájsť spásu.