Bapašaba
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
Home Ostatná publikovaná literatúra Jašíkova Turzovka 1986

Jašíkova Turzovka 1986


publikovana jasikova turzovkaV roku 1986 novodubnická Bapašaba vyhrala viacero ocenení na literárnej súťaži Jašíkova Turzovka. Toto bola naša prvá oficiálna prezentácia a celkovo to dopadlo na výbornú. Ocenení boli Jaroslav Bednárik, Rastislav Doboš a Ivan Rosa. Na vyhodnotenie pozvali ešte – okrem skôr menovaných - aj Janka Petreka.

Aby história nezabudla, treba povedať, že všetko to spískal Jaro Bednárik – už predtým známy autor z prílohy ‚Nové slovo mladých‘, ktorý nás ostatných lenivých pologéniov dokopal k tomu, aby sme už konečne prestali rozprávať o tom, ako raz niečo napíšeme, a aby sme niečo aj naozaj napísali. Dokonca v stanovenom termíne.

Smile
Alexander Halvoník, predseda poroty, v hodnotení napísal:

"Súťaže sa zúčastnilo 66 mladých prozaikov, z ktorých približne jedna tretina je schopná uplatniť svoje práce v časopise. Faktografiu súťaže ďalej dopĺňajú skutočnosti, že horeuvedený počet autorov oboslal súťaž 96-imi príspevkami v rozsahu takmer 900 strán ...

Identifikovateľnú autorskú koncepciu cítiť v ďalších prózach, ktoré tematicky, problémovo, názorovo i poetikou siahajú do rozličných území: Ľuba Romanová – Dvojprúdovka, Ján Neština – Úryvok, Eugen Križo  - Nespokojnosť, Jaroslav Bednárik – Diplomovka, Rastislav Doboš – Ivan Rosa – Tak je to dobre ...

Romanová sa do svojej až obsesívnej vážnosti problematiky ponára celá bezo zvyšku, Neštinova chlapská a súdna irónia znamená odstup umožňujúci popri analýze i hodnotenie. Oba póly uplatňujúce sa izolovane u spomenutých autorov sú dvojjedine prítomné v spoločnej práci R. Doboša a I. Rosu. Popri hypertrofii intuitivizmu tu pôsobí celý ohňostroj drobných motivických objavov, ktoré dávajú dokopy len približný zmysel, ale mlado neodbytne zadierajú do všeličoho, čo môže znepokojovať i bolieť moderného človeka. Otázka, i keď možno príliš naschvál provokatívna, podobne ako u Rosu a Doboša, je cieľom Bednárikovej kultivovanej a vari až preduchovnenej prozatérskej letory. Lenže o Bednárikovi – v porovnaní s jeho predchádzajúcimi prácami – už možno povedať, že už príliš dlho osciluje na hrane sebaspytujúcej ironickej interogatívnosti ...

Medzi nádejné prózy sa zaraďujú práce autorov: P. Gomolčáka, S. Gurku, E. Mikulovej, E. Gallovej, P. Vajsa, E. Ealámikovej, E. Remeňovej, I. Machajdíka, Ľ. Hvizdovej, L. Hrušovského, M. Čecha, J. Petreka, M. Maďariča ..."

 

Posledná úprava (Nedeľa, 20 December 2009 19:03)