Akcia
>From: Janko<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: Gaspar<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: RE: Z Anglicka
>Date: 04. 01. 2002 08:30
Prave vcera som si pozeral na zivej kamere jazero Lochness, ci tam neuvidim nejakeho zivocicha a ani ma nenapadlo, ze sa tam niekde nachadzas. Mal si pravdu, prsalo tam z tazkych mrakov. Moment, pozriem teraz, a sakra, este tam len zacina svitat, ale zda sa mi, ze je tam polooblacno, ale moment, na snimke z druzice sa tam valia od Islandu dalsie mracna. Prave pred chvilou, kym som si nalistoval doslu postu, som si pozeral priame prenosy z hor v Australii, aby som stihol tamojsie denne svetlo. Kvoli tomu chodievam zavcasu do roboty a ostavam niekedy aj do vecera, aby som si pozrel rannych nedockavcov na plazach Floridy a Californie. Minuly tyzden som sledoval snehove vichrice na polarnej stanici Mawson v Anktartide, ale od pondelka sa tam uz pri minus 43 vyjasnilo. Okolo obeda nasho casu sa mi parkrat postastilo sledovat zapad Slnka v Indickom oceane na polarnej stanici Davis Station. Na Mure narekov uz teraz zavcasu rano sledujem rozjimajucich ludi. Pockaj moment, aaa, Matterhorn je krasne vysvieteny vychadzajucim slnkom. To je moje kazdodenne cestovanie. Pockaj, aha prave na Lochness dosvitalo a je tam oblacno, ale sem tam vidno aj oblohu.
Maj sa. Jano.
>From: Gaspar<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: Janko<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: Izak
>Date: 05. 01. 2002 07:10
Vidim, ze sa mas dobre a ak sa to bude zlepsovat budes sa mat este lepsie - mat pod palcom, doslova pod palcom, pocasie celeho sveta musi byt sranda. Na Lochnesse som bol dvakrat a vzdy tam bolo nadherne pocasie, co je zazrak, ktory si vsak ty vedel s matematickou presnostou predpovedat; neviem ci som ti pisal, raz som sa tam kupal a nieco mi olizalo chodidla, ale bol to len taky prezleceny pes.
Gaspar
>From: Janko<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: „Ja“ <
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: Presun poviedky do Kralovstva Tonga
>Date: 11. 01. 2002 19:57
Jaro,
Gaspar odisiel na ostrov Tongatapu. Skusal som mu mailom poslat poviedku, ale Ufoni ju ukradli nad Tichym oceanom.
Maj sa. Jano.
>From: Gaspar<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: Janko<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: Za body - to sa leti
>Date: 14. 01. 2002 18:45
Jano,
ze tvoju poviedku ukradli Ufoni. Musim ti ale povedat, ze ju neukradli, len si ju precitali, rozmnozili a potom mi ju vratili. Vraj je uz bestsellerom na Burske. Ja som tiez - ako hrdina tej poviedky - neprekrocil hranice tohto sveta. Bol som len na Tongatapu. Bol som tam za body, to znaci, ze letenka ma stala body, ktore som za uplynule roky nazbieral. Bolo fajn, jedol som kokosove orechy a banany atd...
Gaspar
>From: Janko<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: Gaspar<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: O raji na zemi?
>Date: 15. 01. 2002 07:14
Gaspar,
Myslel som si, ze uz ostanes na Tongatapu celý zivot, ved je to raj, nie? Staci tam len lezat a zbierat kokosove orechy a spat pod nejakou bambusovou strieskou. Vzdy si hovorim, ze ked ma raz nahneva tato civilizacia pojdem do Tichomoria. Len neviem, ako tam budem zit. S Ufonmi.
Maj sa. Jano
>From: Gaspar<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: Janko<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: RE: O raji na zemi?
>Date: 17. 01. 2002 12:37
Jano,
S Tongatapu mas pravdu, je to raj, ale bohuzial nic viac, najma pre nas belochov. Vsetci na Tongatapu povazuju vsetkych belochov za milionarov, a tak sa ich snazia odrbat. Hned na druhy den som tam stretol slovenskeho Rakusaka a toho prave Tonganci obrali o vsetko. Bol to pritom sveta skuseny clovek - 15 rokov v Sudane a Keni. Takze to vlastne raj ani nie je. Tazko povedat, ci na zemi najdeme raj. Ja som zatial v kazdej krajine nasiel len miesto, kde si mozno dobre poplakat. To je zaklad - ked prides na dlhy cas do cudzej krajiny, je dobre najst si vhodne miesto, kde sa da dobre poplakat, alebo aspon pozerat sa s uslzenymi ocami. Spytaj sa Jara, urcite vie, o com hovorim.
Gaspar
>From: „Ja“ <
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: redakcia <
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: Pre Rastika
>Date: 18. 01. 2002 13:43
Rastik,
Zistil som, ze niektore poviedky sa nam volne potuluju po svete - napr. jedna alebo viac odisli na ostrov Tongatapu alebo na Novy Zeland. Celkovo vzate, ide to pomaly. Budem sa stahovat do West Palm Beach, tak mam aj ine starosti. Odcekuj Janka, nech sa snazi vsetko posielat cez teba. Alebo cezo mna. Alebo co.
Jarko Jerrovatyj
>From: redakcia <
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: „Ja“ <
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: Pre Jarika
>Date: 02. 02. 2002 22:22
JARRY, VIEM, ZE SI V STRESE. NAJDI SI CAS NA TIE POVIEDKY. POPRACUJ NA TOM. A POSLI MI ICH !!! Jarko, ta papracka s knihou mi bude trvat niekolko mesiacov, mam urcite predstavy ako na to a medzitym si ty vyriesis svoje veci. upokojis sa a mozes si pomaly piskat. na Slovensku sa schyluje k volbam. ludom ako sibnutim zazracneho sibaka zacina surovo sibat. vsetci onanuju na politike. na nic ine tu nie je miesto.
ak na knihe zacneme robit o dva mesiace a nestihneme to do volieb, to je, akoby sme jej vydanie odkladali o dva roky.!!!
R.
>From: Gaspar<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>To: Janko<
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
>
>Subject: Dajaka pisanica
>Date: 15. 02. 2002 16:53
Jano,
som opat na Zelande a opat v Aucklande, co je moja zakladna. Bol som na cestach a nemal som casty pristup k internetu.
Mam tu dost blbe problemy a onedlho asi pojdem domov, ak nie skor. Seklo ma v krizoch, nemozem ani lezat, ani bezat, niekedy iba rucim od bolesti. Zlepsuje sa to, ale na pracu sa nehodim. Akosi sa mi na tomto Zelande nedari. V poslednom obdobi som tu vsak najazdil 10-15 tisic km po celom ostrove, a tak sa vlastne nestazujem. Uvidime co bude dalej.
Gaspar
>Attachment
Peter Gašpar
AKCIA
Keby zafúkal silnejší vietor, určite by sa im nepodarilo čo i len priblížiť sa k tomu miestu. Neboli by našli odvahu spraviť prvý krok, pri pomyslení na krok by nimi mohla neznáma sila zakymácať a zhodiť niekoho z nich na dno zívajúcej priepasti. A čo potom v strede, kde to lietalo všetkými smermi, zvŕtalo sa to, vlnilo, zápasilo ako pricviknutá užovka. Bolo ich šesť, mohli poslať aspoň jedného alebo dvoch, aby sa pokúsili preplaziť. Nie som si istý, či im to zišlo na um, ale viem, že určite medzi sebou niečo mali. Bol som skrytý za bralom na druhej strane a ďalekohľadom som sledoval šesť mihotajúcich sa postáv, striedavo mávajúcich rukami, akoby si tam vysoko na skale zápalisto vysvetľovali techniku lietania vtákov. Skala bola biela a obloha za nimi hrozivo sivá.
Potom prestal fúkať vietor a ja som sa musel stiahnuť ďalej do hôr, ba až k jazeru s tisícami výborných úkrytov v závrtoch a jaskynkách, kde moji prenasledovatelia nemajú takmer nijakú šancu. Budem ich niekoľko dní vodiť za nos, tu a tam niekoho potiahnem za nohu a zhodím do vody a potom všetkých zavediem do bludiska.
- Nefúka, - povedal kapitán - už nefúka, už prestalo.
- Prestalo fúkať, - potvrdilo niekoľko vojakov naraz.
- Pôjdem celkom posledný. A teraz pekne po jednom. Na rebrík. Už nefúka.
- Rozkaz! - zvrieskol prvý vojak.
- Som kapitán. Pôjdem posledný. No poďme ďalší!
- Choď, kapitán, - povedal posledný vojak, keď na brale stáli už iba oni dvaja. Stmievalo sa nad lesom a bralami. Kdesi húkala sova.
- Nie, - povedal kapitán.
- Má zbrane? - spýtal sa vojak.
- Nemá, nemá sekeru ani nôž.
- Nemá azda ani rozum, - povedal vojak, schýliac sa k visiacemu rebríku.
- Je to nebodaj slabomyseľný človek? Je to blázon?
- Nech je, čo chce, musíme ho chytiť do zotmenia. A teraz švihom na rebrík. Ostatní sú už na druhom konci.
- Musí to byť blázon, - šepol vojak.
- Pre istotu sa pridŕžaj skál.
Last Updated (Wednesday, 31 August 2011 16:48)