Bapašaba

>From: „Ja“ < Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. >

>To: redakcia < Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. >

>Subject: Smely zajko

>Date: 18. 02. 2002 11:13

Nijaka bytost sa nepohybuje, ked si nieco neziada, alebo sa niecomu nevyhyba, pravda, ak odmyslime pohyb vynuteny nasilim.

Aristoteles

>Attachment

Jaroslav Bednárik

SMELÝ ZAJKO V AMERIKE

Ján stál pri výpadovke zo Santa Fe a premýšľal, ako sa pohnúť ďalej. Peniaze na autobus mu vystačili len z Denveru do Santa Fe, a on potreboval do Phoenixu. Bál sa, že ho zbalia policajti a jeho cesta skončí. Na kus kartónu napísal: „Slušný mladík v núdzi potrebuje do Phoenixu.“ Postavil sa na križovatku a nápis držal pred sebou. Zopár vodičov mu zakývalo na pozdrav. Po dvadsiatich minútach pri ňom zastavil dlhý modrý Buick. Z okna sa vyklonila čierna kučeravá hlava mladej slečny.

- Chceš do Phoenixu?

- Áno.

- Tak nastúp! Batoh hoď do kufra.

Pristúpil k autu, kufor sa s cvaknutím otvoril. Hodil batoh dovnútra, zabuchol a nastúpil na predné sedadlo.

- Ahoj, ja som Jane, - povedala mladá žena a usmiala sa. Mala tmavé oči, jemný make-up a červené pery.

- Ja som John, - predstavil sa Ján.

- Cudzinec? - Aj tri slová prezradili, že nie je domáci.

- Cudzinec, - potvrdil Ján.

- Odkiaľ si? Z Európy?

- Z Európy. Zo Slovenska. Bývalé Československo, - dodal, ako bol zvyknutý.

- Československo? To je v Rusku?

- Nie. To je v strede Európy. Ale Československo už neexistuje. Rozpadlo sa na dva štáty.

- Aha, - chvíľu premýšľala. - U vás bola vojna, nie?

- Nie. U nás vojna nebola. Vojna bola v Juhoslávii. Ale tá už tiež neexistuje.

Chvíľu ladila rádio. Skončila pri Britney Spears. Začala si s ňou spievať.

- Poznáš Britney Spears?

- Áno.

- Aj iných spevákov? Čo u vás hrajú? Máte rádio?

- Máme rádio. A hrajú v ňom také pesničky ako tu.

- Aha. A máte aj televízor?

- Nie. To je čo? - s nepohnutou tvárou zakontroval. Už mu liezli na nervy tieto blazeované Američanky, ktoré majú dojem, že okrem nich nič nie je. Jane sa nadýchla a horúčkovito premýšľala.

- To je taká skrinka a v nej ide pohyblivý obraz. Nikdy si to nevidel? Ani tu v Amerike?

- Nie. Ale raz som bol v miestnosti, tam bolo plátno, veľa ľudí a na tom plátne išli pohyblivé obrázky.

- To bolo kino, - odtušila. - To je iné.

Ticho sa viezli a päťlitrový Buick nebolo skoro počuť. Jane bokom pozrela na Jána. Ján, alebo John, ako sa tu volal, bol vysoký pekný chlap. Taký slovenský Jánošík.

- Žartujem, - povedal. - Samozrejme, že poznám televízor. My nežijeme na stromoch, zlatko.

- Aj som si myslela. Ale nebola som si istá. Tak sa radšej opýtam.

- To je O.K. Ja som na to zvyknutý.

- U vás nie sú teroristi?

- Ani nie. U nás sú politici. A tí nie sú ani tak teroristi ako zlodeji.

Zasmiala sa.

- Takí sú aj u nás. Dobre hovoríš po anglicky. Kde si sa to naučil?

- U nás sú aj jazykové školy a vyučujú na nich Američania.

- Dáš si hamburger?

Pri Albuquerque zastavili na benzínke. Jane bola na Američanku celkom pekná. Tričko jej odhaľovalo pekný pupček nad nízko spustenými džínsami. Ján si za posledných päť dolárov kúpil burger a kolu v zakrytom tégliku s provokatívne trčiacou slamkou. Jedlo zjedli v aute a pokračovali v ceste.

- Pozri, - povedala po chvíli a ukázala na oblohu, kde letel mozog. A po ňom krava. A medviediky. A ťava. A cigara. Bola to balónová fiesta. Balónov všelijakých tvarov pribúdalo a pribúdalo. Ján nikdy nič podobné nevidel. Kam oko dovidelo, modručká obloha bola posiata farebnými balónmi. Pripadal si ako vo sne. Letiace balóny nadľahčujú myslenie.

- Už si sa niekedy miloval s neznámou ženou? - znenazdajky sa spýtala Jane.

- Nerobím to.

- Prečo?

- Bojím sa AIDS.

- Ja AIDS nemám.

- To nemôžem vedieť. A čo keby som mal AIDS ja?

- A máš?

- Nemám. Do USA nepustia niekoho, kto má AIDS.

- Bol si na testoch?

- Samozrejme.

- Kedy?

- Pred dvoma mesiacmi.

- Odvtedy si sa s niekým miloval?

- Nie.

- Prečo?

- Američanky sú príliš namyslené. Zaujímajú ich len doláre. A okrem toho, u nás sú krajšie ženy.

- Som škaredá?

- To som nepovedal.

- Chceš sa dostať do Phoenixu?

- To chcem.

- OK.

Jane odbočila z diaľnice na štátnu cestu. Prechádzali okolo domov skrytých medzi stromami. Po ďalšej odbočke vošli na poľnú cestu a viezli sa čoraz ďalej od osídlených miest, až kým ich celkom netratili z dohľadu. Od Phoenixu boli ešte pekne ďaleko. Ján pocítil nepokoj. Tá žena je určite blázon, ktovie, čo má za lubom.

- Bojíš sa? - spýtala sa Jane s pevne zovretými perami.

- Možno áno, možno nie. Kam ideme?

- Ty pôjdeš do Phoenixu. Načo si prišiel do Ameriky? Za lepším životom?

- Áno, aj.

- Veľa ľudí tu chodí za lepším životom. Amerika je najlepšie miesto na zemi, nie?

- Neviem, či je najlepšie.

- Ale sú tu možnosti, ktoré inde nie sú.

- To asi áno.

Jane pohodila kučeravou hlavou. Zastavila auto uprostred poľa.

- Možnosti, ktoré treba využiť. Ale nesmieš sa báť.

John čakal, čo sa z tohto vyvinie. Už preklial chvíľu, keď nastúpil do modrého auta s červenými koženými sedadlami.

Žena sklonila hlavu nad volant, držiac ho pevne oboma rukami, až jej zbeleli hánky.

- Ľudia by sa nemali nikdy báť, - zamrmlala si popod nos. - Keby som mala tú moc a mohla zmeniť len jednu vec na svete, odstránila by som strach. Do riti, preč so strachom! - skríkla, až Johnom myklo. Nahla sa cez jeho kolená do odkladacej skrinky pred ním a vytiahla revolver. Zamierila mu na hlavu. John stuhol ako slovenský Ján.

- Chceš sa so mnou milovať? - spýtala sa.

Ján záporne pokrútil hlavou.

- Prečo?

- Bojím sa, - priznal farbu.

- Čoho? AIDS alebo tohto tu? - pokrútila revolverom.

- Aj toho, aj toho.

- Á, dvojitý strach! O.K. Vystúp! - zavelila.

John vystúpil pred auto s rukami nad hlavou.

- Máš peniaze? - Jane si jazykom prešla po perách.

- Nie Naozaj nemám nijaké peniaze.

- O.K. Sadni si za volant!

Ján si poslušne sadol.

- V skrinke máš päťtisíc dolárov. Naštartuj a zmizni aj s autom!

- Nerozumiem, - zmohol sa na tiché slová.

- Naštartuj a zmizni. Je tam päťtisíc dolárov, sú tvoje, - zopakovala pomaly, dôrazne vyslovujúc slovo za slovom. - Rozumieš, čo hovorím?

John pokýval hlavou. - Tvojim slovám rozumiem. Ale celkovo nerozumiem.

Zasmiala sa hrdelným klokotavým smiechom.

- Máš strach?

- Trochu.

- Tak už na to, kurva, dupni a neboj sa toľko! - zamierila naňho revolver.

John Ján, vystrašený ako zajac, dupol na plyn. Päťliter zabral hlbokým zvukom, kolesá sa niekoľkokrát prešmykli a auto zmizlo v diaľke. Jane počkala, kým sa usadí žltý prach, fúkla do hlavne a zastrčila si revolver za pás.