Podstata
>From: Janko<
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
>
>To: redakcia <
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
>
>Subject: RE: Ryba v oku
>Date: 24. 03. 2002 05:43
Rasto,
moja ryba v oku sa ma dobre. Neviem, cim sa zivi, ja ju nicim nekrmim, ale nieco tam urcite robi, pretoze sa stala zaujimava vec. Odkedy ju mam, postupne sa mi naprava zrak. V priebehu dvoch–troch týzdnov som zacal normalne vidiet do dialky. V podstate uz nemusim nosit okuliare, co ma mrzi, pretoze okuliare nosim rad a som na ne zvyknuty.
Velmi elegantne vysvetlenie tohoto javu ponukaju zakony hydrodynamiky. Podla vsetkeho, ryba sa zivi tym, ze pije ocnu tekutinu. Ocnej tekutiny tym padom ubuda a v bulve tak vznika podtlak, ktory ocnu gulu zmrstuje. A ako isto vies, nevidenie do dialky je sposobené tym, ze sosovka koncentruje svetelne luce na prilis kratku vzdialenost a bod koncentracie sa nachadza nie presne na sietnici, ale pred nou. A vlastne tym, ze ryba pije ocnu tekutinu, bod koncentracie lucov sa dostava priamo na sietnicu. Pravdu povediac, toto poznanie mi prinieslo do zivota znacnu davku neistoty, pretoze neviem, aky bude dalsi vyvoj zivota ryby.
Ak mi vypije vsetku tekutinu, oko prestane byt funkcne - az ma zatriaslo od hrozy. Avsak na druhej strane by skapala aj samotna ryba, co isto nie je v jej zaujme. Z tohto dovodu by takyto vyvoj udalosti nemal logiku, preto si myslim, ze je malo pravdepodobny. Predsa len sa mi zda, ze ryba vypije len tolko tekutiny, kolko si oko samo dokaze vyrobit - v tom pripade by vznikla hydrodynamicka rovnovaha. Mozem vsak ocakavat od ryby racionalne spravanie? Nic ine mi neostava.
Teraz s napatim sledujem, akým sposobom sa mi meni konfiguracia ostrosti zraku, a ked zistim, ze zacinam sice dobre vidiet do dialky, ale zle vidiet na kratku vzdialenost, budem vediet, ze je zle - nedobre. Ryba predsa len nebude mat inteligenciu na to, aby vypila iba tolko, kolko oko dokaze vyrobit.
Maj sa. Jano
Ján Petrek
PODSTATA
Vo výskumnom ústave vypísali konkurz na zamestnanca, ktorý vidí podstatu.
Prihlásilo sa veľa záujemcov, ktorí si o sebe mysleli, že podstatu vedia rozoznať.
Výberová komisia pred každého položila slepačie vajíčko a záujemca mal odpovedať, čo vidí.
Väčšina videla rozličné veci. Žĺtka, bielka, kurčatá, ale aj sliepky, kohútov. Niektorí videli aj planétu Zem, či zrod vesmíru.
Nik z nich nepochodil.
Do záverečného kola sa dostali len traja záujemcovia.
Čo vidíte, spýtala sa porota prvého, keď položili na stôl vajíčko.
Vidím vajíčko, odpovedal.
Výborne. A čo z toho vyvodzujete?
Že na stole je vajíčko.
Začali ste dobre, ste blízko, ešte uvidíme.
Druhý záujemca odpovedal, že na stole síce vidí vajíčko, ale vyvodil z toho, že tam nič nie je.
Veľmi dobre, potešili sa členovia komisie. Bola to veľmi sľubná odpoveď.
Tretí záujemca odpovedal, že na stole nevidí nič.
Čo z toho vyplýva, spýtali sa s nádejou
Že na stole je vajíčko.
Veľmi dobrá odpoveď, skonštatovala komisia.
Koho ale vybrať? Všetci traja odpovedali tak, akoby podstatu videli.
Komisia rokovala dlho do noci, ale k nijakému výsledku sa nemohla dopracovať.
Všetci traja boli talentovaní, ale prijať mohli len jedného. Ale koho, aby mali istotu, že vybrali najlepšieho? Prvý videl podstatu síce len v jej obale, ale videl aspoň niečo. Druhý pochopil, že obal je len pozlátkou a tretí síce chápal vnútro, ale nevidel obal.
Už sa zdalo, že sa bude musieť vypísať nový konkurz, keď sa na druhý deň v ústave z ničoho nič objavil ešte jeden záujemca. Tvrdil, že predošlý deň zmeškal konkurz, pretože bol zaneprázdnený podstatou a tá ho zdržala.
Členovia komisie ukončili výberové konanie, ochromení vo svojej podstate.
Posledná úprava (Piatok, 27 November 2009 13:24)