Bapašaba

Comments (2)

• Jazzik Oct 31, 2011

  
  Už obsah samotnej úvahy je dôkazom, že sa blížime k Ľudskej spoločnosti. Ľudskej z veľkým Ľ. Čo sa týka dnešného dňa, keď asi veľa z nás ešte peniaze používa, tak by som osobne peniaze ani nevyzdvihoval ani nestaval do úlohy parazita a nechal ich v pozícii atribútu určitej etapy evolučného vývoja človeka. "Nic víc, nic míň." Môj pohľad na svet sa opiera o osobnú skúsenosť a poznanie, že či už spoločenské alebo fyzikálne zákony ako kolektívne alebo tkzv. objektívne vedomie sú závislé od stupňa vývoja subjektívneho vedomia jedinca. Kolektívne vedomie chápem ako dohodu jednotlivcov, čo z ich osobného vedomia bude pre všetkych tým, čo nazývame "naša spoločná realita". To si myslím aj o peniazoch. Blahoželám autorovi k hĺbke myslenia a k daru vyjadrovania sa a odkazujem v prípade záujmu na niekoľko vysokoškolských profesorov vo svete, ktorí riešia už aj praktickú stránku autorom analyzovanej oblasti, čiže "ako".

• Sep 05, 2010

  
  Nie som si istý, či VOSR bola pokusom o vytvorenie kvalitatívne lepšej spoločnosti. V tom čase bez možnosti komunikácie v reálnom čase je asi ťažko možné hovoriť o revolúcii, ktorú podporili masy v celom Rusku. Celé mi to pripadá, ako lokálny prevrat podporovaný zo zahraničných zdrojov umožnený fatálnym, snáď aj zámerným zlyhaním cárskej tajnej služby. Po víťazstve sa to už mohlo nazvať a prezentovať, ako revolúcia. Konečné víťazstvo mohol umožniť iba krutý teror víťazov, pretože asi v tom čase existovalo dosť síl, ktorým vtedajší status vyhovoval. Takže nie som presvedčený, že sa jednalo o ľudovú revolúciu majúcu za cieľ kvalitatívny skok v podmienkach života obyčajných ľudí. Mám pocit, že VOSR bola súčasťou plánu síl v pozadí ako skratka k zdrojom a skratka k "ideálnej" spoločnosti v ich podaní. História nám asi v tomto snažení bude mať veľa čo povedať, ale ako rozoznať, ktorá verzia sa najviac blíži pravde? Chybnou interpretáciou východísk môžeme dospieť k chybným riešeniam. Cieľom samozrejme nie je interpretácia histórie, ale hľadanie možných morálno-logických singularít a ich vplyv na možný vývoj. Je možná existencia spoločnosti bez peňazí? Peniaze v súčasnej podobe sú životodarnou substanciou ekonomiky a zároveň jej limitom, brzdou a smrteľným vírusom. Opačný extrém ma zas napĺňa obavami, že bez peňazí, ako univerzálneho meradla materiálnych hodnôt, môže dôjsť k tomu, že si mnohé veci nedokážeme vážiť, pretože ich nebudeme vedieť porovnať z inými vecami a v našich očiach sa budú javiť ako bezcenné, napriek tomu, že k ich existencii boli treba zdroje materiálne aj ľudské. Myslím, že výsledkom by mal byť kompromis, t.j. niečo (mierka hodnôt), čo dokáže uchovať predstavu o hodnote danej veci a zároveň dokáže presne odzrkadľovať potreby bez neduhov súčasných mien vysávajúcich zdroje zo spoločnosti. Za zváženie stojí transformácia človekohodiny do miery hodnôt, nakoľko človekohodina dokáže odzrkadľovať veľkosť populácie a jej hodnota s rastom produktivity stúpa na rozdiel od súčasných mien. Pri nemennom stave populácie je napríklad priebežný dôchodkový systém založený práve na človekohodine ako miere hodnôt. Človek sa v jednom čase javí ako spotrebič a v inom ako zdroj. Celková bilancia zdravého človeka by mala byť pozitívna, inak je jeho existencia ťažko obhájiteľná. Pre posúdenie celkovej bilancie by ale mala existovať akási mierka hodnôt, pretože potom je ťažko posúdiť momentálny vývoj spoločnosti a prínos jednotlivca v nej Kostra nových riešení by mala byť funkčná aj v lokálnej komunite, nakoľko vývoj sa celkom ľahko môže uberať i tak, že nie všetky spoločenstvá sa vymania zo súčasných negatívnych smerovaní v rovnakom čase. Tak by mohli vznikať nové lokálne centrá, ktoré by si navzájom mohli umožniť prístup k výsledkom experimentálnych riešení vznikajúcich morálno-logických singularít